O myšlienkach a úvahách splietajúcich vety o pozitívnej spleti...

Posledné dni, sa mi myšlienky v hlave pletú, splietajú súvisiacu vetu..

Tieto dni veľa premýšľam popri tom s mojimi farbami sa hrám... Možno sa vám zdá tento žurnálik niečím zvláštny, možno veršami, možno tým, že vety nepíše básnik, možno vám vyčarí úsmev na tvári, možno vás niektorá veta pobaví, možno donúti zamyslieť, možno si uvedomíte že nieje taký hrozný tento svet..:).  Teraz vám myšlienok rozpoviem pár, nech priblížim vám úvahy mojich dám..

Ako to už každý deň býva, každý z nás sa z postele ťažko ráno dvíha. Každý z nás má nejaký ten svoj rituál, možno, sprchu,  kávu, chleba s medom, no ja si radšej vždy čierny čajík dám.

Pohľad z okna vždy napovie, či bude slnečný deň a či tancujúce kvapky na okne.

U nás často kvapky tancujú, väčšine ľudí pochmúrne myšlienky vnucujú. No ja nie som taká povaha, ja som od mala sychravé, upršané dni rada mávala :) .

Atmosféra sviečok a lampičiek, vtiahne do sveta farieb, kúziel a nepoznaných ciest... Otváram dvere do dielne, kde rodia sa stvorenia farebné..

 Každá dáma svoj príbeh má, každá postavička z rodiniek svoj príbeh rozpráva. Niektoré obrazy posolstvá nesú, rodinné šťastie, radosť zo života, a lásku na stenu do vášho domova vám vnesú.

Iné zase príbehy rozprávajú, o tom čo ľudia v živote prežívajú...

O zimnom príbehu a vločkách padajúcich z neba, o prechádzke po rozkvitnutej lúke a hľadaní samej seba.

O dáme lásku rozdávajúcej a dáme mesto ochraňujúcej, o snívaní a domove, o spomienkach na roky minulé...

Toto všetko obrazy moje skrývajú, kto pozorne počúva dámy mu príbeh vyrozprávajú.

Samozrejme málokto býva pri práci úplne sám, preto aj ja zopár svojich pomocníkov mám. Asistentov môjho čarbania, čo každý deň asistujú na stole môjho poznania.

Moju prácu milujem, je to práca nie stereotypná  ale plná zmien.

Teší ľudí okolo a to je dar, keď vidíte, že je vo vašom okolí vďaka vašim obrazom snívajúcich ľudí pár.

Ľudí životom skúšaných, no zároveň, snívajúcich v ústraní. Ľudí čo im vaše obrazy zaženú stekajúce slzy po tvári, ľudí čo im farebnosť vašich obrazov aj sychravý deň rozžiari. Pre týchto pár ľudí to čo robím význam má, týchto pár ľúdí vstupenku do môjho sveta dostáva.

Som rada, že vás mám, mnoho krát inšpirujete množstvo mojich dám...

Pred pár dňami ma zaujal status jednej osôbky na nete, o sklamaniach a rôznych útrapách v živote, o tom čo sa pokašlalo a o tom čo všetko je len zle..To ma donútilo k úvahám, prečo každý píše len o negatívach a nástrahách?  Skoro nikde nič v pozitívnom smere, všade vraždy, choroby a kto koho o čo zderie.

Prečo nik nepíše pekných riadkov pár ? O slnečných dňoch, splených snoch a o tom čo všetko krásne v živote má a dostáva ? Čo všetko pekné zažil, čo prežíva, čo by si chcel splniť a o čom zatiaľ len po tajme sníva?

Poviem vám teraz jednu pravdu, nie nerobím si srandu. Treba sa v duchu zamyslieť, čo všetko pekné nám aj dáva tento svet. Ak o tom ešte neviete tak sa zamyslite a usmejte. Pohľadte svoje dieťa po tvári a prežite s ním deň bez netu niekde  ústraní.

Nemyslite len na to,  čo všetko je len zle, premýšľajte nad tým čo život ešte len prinesie.

Neotáčajte sa za seba a hľadte len vdiaľ pred seba. Život je jedna veľká jazda a ten kto negatívne myslí  sa rúti len do prázdna...

Možno vás tento žurnálik pobavil, možno pred nejakú hotovú vec vás postavil...

Nie som básnik, ani nepíšem, no príbeh žiadal si pár rýmov a umeleckých viet :)...

Toľko na dnes z mojej hlavy, snáď som vás neunavila a možno ste to až sem ku koncu dočítali.

Prajem vám krásne prežité víkendové chvíle, netrápte sa a nestrácajte svoj čas na myslenie negatívne...

:)