Posledné dni boli trošku pracovno - hektické.. Určite ste to zažili aj vy, že dni vám utekajú strašne rýchlo a vy máte pocit, že nič nestíhate aj napriek tomu, že makáte od úsvitu do úsvitu... Presne takéto boli posledné dni pre mňa. Záleží mi na vás, na zákazníkoch a vždy sa snažím svoju prácu odviesť dobre aby ste boli s výsledkom spokojný. Do každého obrázku, obrazu a vecičky vkladám kúsok seba, svojich pocitov, vaše predstavy a trošku fantázie. Preto si každý obraz a vecička ktorá vyjde spod mojich rúk zaslúži osobitnú pozornosť, čas na prepracovanie, individuálny pristup a preto neviem a ani nechcem maľovať obrazy ako cez kopírku a urýchlene.
Všetko chce svoj čas, premýšľanie, úvahy pokým vznikne výsledný obrázok..Niečo je spontánne, niečo treba premyslieť, zvážiť, načrtnúť skúsiť ako by to šlo a preto si vás veľmi vážim, pretože zatiaľ som sa nestretla s netrpezlivou zákazníčkou či zákazníkom, všetci to zdá sa chápete a nenaháňate ma a to si moc vážim. Ale áno je tu to slovíčko ale, je tu moje svedomie , ktoré ma núti pracovať a nestrácať ani minútku svojho času. Nad ránom zaspávam a v mojej hlave pracujú pracovné pochody myšlienok... komu tento týždeň ešte musím odoslať objednávku ?.. čo musím ešte dokončiť do zajtra,.. čo musím odoslať, čo treba nakúpiť, čo chýba z materiálu?,.. a ráno sa zobúdzam opäť s myšlienkami ... čo idem skôr robiť? najprv baliť? , utekať na poštu? alebo maľovať pokým je svetlo a večer na poštu? Takto uvažujem a niektorí mi už hovoria, že som workoholik, ale tak zabijem sa ,keď milujem svoju prácu a teší ma, že si moju snahu niekto váži ? :)
Tak a teraz, keď som vás už uviedla do problematiky, ukážem vám na čom som pracovala tento týždeň :). Čas uteká a ja som mala pred dvomi mesiacmi zadanú objednávku od jednej veľmi milej zákazníčky, ktorá si otvára kaviareň, myslím, že to bude kaviarnička v Dolnom Kubíne , no a v nej budú obrazy odo mňa, samozrejme ide o originály, nie printy :), takže som musela máknuť, pretože toto boli posledné dva do série čo si pani objednala, aby dorazili včas na otvorenie kaviarne.
A tu sú už spomínané obrazy. Prvý je Mystery Evangelin... trošku mysteriózna kráska s modrými vlasmi, s eleganciou a šarmom zároveň..
Takto som začínala...všade bordel, chaos a letáky z lidlu :D...
Po dvoch dňoch a dvoch nociach práce už bolo vidieť výsledok...:)
Takto vyzeral dokončený obraz pred zabalením :).
Ďalší obraz v poradí bol Mačacie trio - ten mi zobral asi najviac energie z týchto dní, pretože som ho maľovala iba po nociach.
Tieto dva obrazy boli ihneď po dokončení zabalené a odoslané... a tak som sa mohla posunúť na ďalšiu objednávočku.
Jednalo sa o krásnu rodinku zo štyrmi deťúrencami . Objednávku zadala mamina a chcela to ako darček k ich výročiu s manželom, takže som sa urýchlene pustila do práce, aby im balíček dorazil do konca týždňa. Preto moje posledné dva dni vyzerali nasledovne, keďže priateľ vstáva ráno o 4: 55 do práce tak najprv budík na 4: 55 potom na hodinku si ešte poležať a potom áno najhoršia časť dňa - donútiť sa vstať aj napriek pocitu, že máte nohy ako zaliate v betóne, telo nechce nejako spolupracovať, hlava bolí ako po opici z nedostatku spánku... no áno znie to neuveriteľne ale vstala som :)...Úspešne som sa vyhrabala z perín, pozrela von oknom a zase počasie ako keby k nám jeseň zavítala. Vonku tma, zamračené, kvapky tancovali na parapete, ľudia v parku chodili ako farebné hríbiky, každý bol schovaný pod tým svojim farebným dáždnikom.
Natiahla som na seba svoje pracovné tepláky , tričko, presunula sa do kuchyne, zaliala si čierny čaj (keďže ja kávu nepijem), chladnička dala niečo pod zub a zasadla som si za rozrobený obraz, do dielničky... Hodiny utekali, sem tam aj slniečko vykuklo a objavila sa dúha.
Aj malá návšteva k nám zavítala.:)
Ako čas plynul a kvapky padali zotmelo sa a postavičky sa už začali vykreslovať.
To už ma môj pomocník prišiel skontrolovať..
Hodiny už ale ukazovali naozaj neskorú hodinu , dá sa povedať, že to už bola ranná hodina, takže sme nakoniec usúdili, že ráno sa bude lepšie pracovať a tak sme odcupitali spať.
Dnešok začínal podobne ako predošlý deň, vonku dážď ako keby zastal čas a dni ani neplynuly , ale sa opakovali, chvíľku slnko, chvíľku dážď.
Obraz sa žačal črtať...Každý ťah kúsok po kúsku, každý detail si vyžadoval pozornosť..
Ale výsledok stál za tú námahu a hodiny krčenia sa nad akvarelovým výkresom :).
Tak čas plynie a hodiny utekajú a ani sa nenazdáte je tu druhý deň.
Myslím, že na dnes už bolo dosť informácii, rodinka putuje svojim majiteľom, už aj polnoc odbila, takže na teraz sa s vami lúčim a prajem dobrú noc.