O priateľstve, upršaných ránach a dobíjaní energie farbami...

12.07.2017

O priateľstve, upršaných ránach a dobíjaní energie farbami...

Tento týždeň bol upršaný, usmoklený a dni sa tiahli ako slimáci v tráve... Určite poznáte ten pocit, keď ráno vstanete, pozriete von oknom a vidíte kvapky kĺzajúce po skle, mraky-tmavé,modrošedé, ktoré pripomínajú kúdole dymu z komínov tovární a pri tomto pohľade sa vám vôbec nič nechce..Pocit, že sa nedonútite vstať ani z postele.. Presne takýto pocit som mala ja takmer každé ráno tohto týždňa. Moje bežné ráno začínalo takýmto pohľadom z okna...

                      

Našťastie ja mám okrem klasického budíka aj dva živé budíky, ktoré ma v mojej práci verne podporujú a donútia ma vždy vstať z postele a pustiť sa do práce. Môj kocúr Salem asistuje naozaj celý deň a ani sa odomňa nepohne. Takto nejako nám začína bežné ráno...

                        

                        

Moji dvaja radcovia na všetko dohliadali ako vždy...:) Ako hodiny plynuli a minútky utekali... dáma pod ťahmi štetca získavala svoj tvar a farbu...

                        

Po tak dlhom dozeraní, aby bolo všetko v poriadku doľahla na niektorých z nás únava...

                        

Mráčky sa začali trhať a sem tam vykuklo slniečko, farby na papieri mi začali dodávať pozitívum, radosť a optimizmus, pri každom ťahu štetcom som sa dostávala hlbšie do sveta farieb, fantázie, myšlienok a farby rozohrávali farebnú hru na papieri..Toto je pre mňa dobíjanie :).... Pri tom ako som v medzipauzách chodila vymieňať vodu som zbadala v okne niečo, čo mi vyčarilo úsmev a znovu dodalo, ďalšiu energiu do ešte veľmi dlhých hodín práce, ktoré ma čakali...

Dúha pripomínajúca detstvo, keď sme si ako deti mysleli, že to je cesta do zázračnej rozprávkovej krajiny, kde žili víly a škriatkovia...krásne spomienky na detstvo..:)

                         

Po celom dni práce o polnoci sa dostavil dlho očakávaný výsledok...

                         

Takto u nás čas plynie, kvapky po okne stekajú a myšlienky so štetcami a farbami sa prelínajú...

Často mávam chvíľky (väčšinou pred spaním, keď už mám a môžem konečne vypnúť) , kedy sa moja hlava začne zamýšľať nad rôznymi vecami.. Obrazy sa mi pri zavretí očí prelínajú a premýšľam nad tým, čo som počas dňa zažila, kto mi napísal, koho som stretla, kto zrovna dnes ovplyvnil môj deň, čo ma zaujalo...a keď si už, už myslím, že mi hlava vybuchne od toho množstva informácii a nápadov... kopne ma múza...zrovna keď som už už jednou nohou v posteli...a kope a kope, pokým nevstanem nezoberiem farby a papier a nezačnem to zo seba chrliť von... Takáto múza ma kopla zrovna včera pred spaním...:)

                      

 

Rubriky blogu

YWFhY2NkZm