Tento týždeň bol upršaný, usmoklený a dni sa tiahli ako slimáci v tráve... Určite poznáte ten pocit, keď ráno vstanete, pozriete von oknom a vidíte kvapky kĺzajúce po skle, mraky-tmavé,modrošedé, ktoré pripomínajú kúdole dymu z komínov tovární a pri tomto pohľade sa vám vôbec nič nechce..Pocit, že sa nedonútite vstať ani z postele.. Presne takýto pocit som mala ja takmer každé ráno tohto týždňa. Moje bežné ráno začínalo takýmto pohľadom z okna...
Našťastie ja mám okrem klasického budíka aj dva živé budíky, ktoré ma v mojej práci verne podporujú a donútia ma vždy vstať z postele a pustiť sa do práce. Môj kocúr Salem asistuje naozaj celý deň a ani sa odomňa nepohne. Takto nejako nám začína bežné ráno...
Moji dvaja radcovia na všetko dohliadali ako vždy...:) Ako hodiny plynuli a minútky utekali... dáma pod ťahmi štetca získavala svoj tvar a farbu...
Po tak dlhom dozeraní, aby bolo všetko v poriadku doľahla na niektorých z nás únava...
Mráčky sa začali trhať a sem tam vykuklo slniečko, farby na papieri mi začali dodávať pozitívum, radosť a optimizmus, pri každom ťahu štetcom som sa dostávala hlbšie do sveta farieb, fantázie, myšlienok a farby rozohrávali farebnú hru na papieri..Toto je pre mňa dobíjanie :).... Pri tom ako som v medzipauzách chodila vymieňať vodu som zbadala v okne niečo, čo mi vyčarilo úsmev a znovu dodalo, ďalšiu energiu do ešte veľmi dlhých hodín práce, ktoré ma čakali...
Dúha pripomínajúca detstvo, keď sme si ako deti mysleli, že to je cesta do zázračnej rozprávkovej krajiny, kde žili víly a škriatkovia...krásne spomienky na detstvo..:)
Po celom dni práce o polnoci sa dostavil dlho očakávaný výsledok...
Takto u nás čas plynie, kvapky po okne stekajú a myšlienky so štetcami a farbami sa prelínajú...
Často mávam chvíľky (väčšinou pred spaním, keď už mám a môžem konečne vypnúť) , kedy sa moja hlava začne zamýšľať nad rôznymi vecami.. Obrazy sa mi pri zavretí očí prelínajú a premýšľam nad tým, čo som počas dňa zažila, kto mi napísal, koho som stretla, kto zrovna dnes ovplyvnil môj deň, čo ma zaujalo...a keď si už, už myslím, že mi hlava vybuchne od toho množstva informácii a nápadov... kopne ma múza...zrovna keď som už už jednou nohou v posteli...a kope a kope, pokým nevstanem nezoberiem farby a papier a nezačnem to zo seba chrliť von... Takáto múza ma kopla zrovna včera pred spaním...:)
O priateľstve, upršaných ránach a dobíjaní energie farbami...
Tatiana M. » Tvorba / Pred 4 mesiacmi / 5 komentárov /
19 lajkov
Tento týždeň bol upršaný, usmoklený a dni sa tiahli ako slimáci v tráve... Určite poznáte ten pocit, keď ráno vstanete, pozriete von oknom a vidíte kvapky kĺzajúce po skle, mraky-tmavé,modrošedé, ktoré pripomínajú kúdole dymu z komínov tovární a pri tomto pohľade sa vám vôbec nič nechce..Pocit, že sa nedonútite vstať ani z postele.. Presne takýto pocit som mala ja takmer každé ráno tohto týždňa. Moje bežné ráno začínalo takýmto pohľadom z okna...
Našťastie ja mám okrem klasického budíka aj dva živé budíky, ktoré ma v mojej práci verne podporujú a donútia ma vždy vstať z postele a pustiť sa do práce. Môj kocúr Salem asistuje naozaj celý deň a ani sa odomňa nepohne. Takto nejako nám začína bežné ráno...
Moji dvaja radcovia na všetko dohliadali ako vždy...:) Ako hodiny plynuli a minútky utekali... dáma pod ťahmi štetca získavala svoj tvar a farbu...
Po tak dlhom dozeraní, aby bolo všetko v poriadku doľahla na niektorých z nás únava...
Mráčky sa začali trhať a sem tam vykuklo slniečko, farby na papieri mi začali dodávať pozitívum, radosť a optimizmus, pri každom ťahu štetcom som sa dostávala hlbšie do sveta farieb, fantázie, myšlienok a farby rozohrávali farebnú hru na papieri..Toto je pre mňa dobíjanie :).... Pri tom ako som v medzipauzách chodila vymieňať vodu som zbadala v okne niečo, čo mi vyčarilo úsmev a znovu dodalo, ďalšiu energiu do ešte veľmi dlhých hodín práce, ktoré ma čakali...
Dúha pripomínajúca detstvo, keď sme si ako deti mysleli, že to je cesta do zázračnej rozprávkovej krajiny, kde žili víly a škriatkovia...krásne spomienky na detstvo..:)
Po celom dni práce o polnoci sa dostavil dlho očakávaný výsledok...
Takto u nás čas plynie, kvapky po okne stekajú a myšlienky so štetcami a farbami sa prelínajú...
Často mávam chvíľky (väčšinou pred spaním, keď už mám a môžem konečne vypnúť) , kedy sa moja hlava začne zamýšľať nad rôznymi vecami.. Obrazy sa mi pri zavretí očí prelínajú a premýšľam nad tým, čo som počas dňa zažila, kto mi napísal, koho som stretla, kto zrovna dnes ovplyvnil môj deň, čo ma zaujalo...a keď si už, už myslím, že mi hlava vybuchne od toho množstva informácii a nápadov... kopne ma múza...zrovna keď som už už jednou nohou v posteli...a kope a kope, pokým nevstanem nezoberiem farby a papier a nezačnem to zo seba chrliť von... Takáto múza ma kopla zrovna včera pred spaním...:)
Premýšľala som nad ľuďmi , ktorí nejako ovplyvnili môj život, nad ľudmi, ktorí ma ani rokmi neopustili, ktorí pri mne vždy stáli a stoja...
Určite každý z vás má nejakú najlepšiu priateľku/priateľa, ktorá je rovnako šialená ako vy :), ktorej môžte povedať hocičo a viete , že je to ako v uzamknutej skrinke na dne mora, ktorá vás rozveselí, keď máte depku pri pohľade na upršané okno, ktorá vám pošle len tak hocikedy foto z prechádzky a vy máte hneď krajší deň, keď vidíte fotky zo svojho vzdialeného domova. Ja jednu mám, jednu ktorej verím na maximum, ktorú beriem ako moju sestru, ktorá si nájde každý deň čas aj keď bývame vyše 500 km od seba aby napísala, čo je nové, ako sa mám, s ktorou sa často krát radím, keď som si v niečom neni na 100% istá, ktorá si na mňa vždy nájde čas a napíše naozaj hocikedy a každý deň, nie ako niektorí ľudia , čo vám napíšu iba keď niečo potrebujú. Táto moja kamarátka ma inšpirovala k môjmu najnovšiemu dielku..
Táto myšlienka a múza ktorá ma kopla v noci- takmer nad ránom... ma držala aj dnes ráno a tak som pokračovala v tom, čo som musela dať zo seba von..
Možno niektorí z vás sa zamýšľate nad tými domčekmi na dáždniku, prečo ma napadlo zrovna toto...:) Vysvetlenie je jednoduché, každý deň mi táto priateľka pripomína domov odkiaľ pochádzam, hniezdo z ktorého som vyletela... či už fotkou z prechádzky, alebo len tak nejakou drobnosťou, cvakne mi ako je u nás, aké je počasie...povie čo nové sa prihodilo. Preto tie domčeky, znázorňujú domovinu, ktorú máme každý z nás vo svojom srdci a nesieme ju každý so sebou nech sme kdekoľvek na svete...
Obraz dostal názov Kamarátka aj do dažďa a symbolizuje kamarátstvo, ktoré je v dnešnom svete vzácne.. Vážte si ľudí, ktorí pri vás stoja a priateľov na ktorých sa môžte vždy obrátiť, pretože takýchto ľudí je málo a stoja vám zato.
Toľko pár riadkov čo sa mi udialo, čo ovplyvnilo, čo donútilo zamyslieť sa..
Prajem vám krásny víkend a minimálne tak farebný a tvorivý ako je ten môj :)