Vstúpte do môjho trošku nostalgicko - historického, farebného sveta...

12.07.2017

Vstúpte do môjho trošku nostalgicko - historického, farebného sveta...

Poznáte ten pocit, keď vykuknete ráno z okna, vonku sa pomedzi uličky tiahne vlhká, biela hmla, z neba padajú drobné kvapôčky, do vnútra sa cez okná vkráda tma a vy nemáte na nič náladu?... Ja občas áno. Už vyše roka žijem v Ústí nad labem, kde takéto usmoklené počasie , pripomínajúce iný svet, trošku tajomný, trošku strašidelný, občas trošku smutný.. je úplne bežné... Preto si to ja kompenzujem svojím vlastným svetom.. Za ten rok som toho s priateľom - teraz už aj snúbencom veľa urobila... Vybudovala som si dielničku, priestor, kde môžem zabudnúť na problémy, melancholické počasie vonku... kde si vytváram svoj vlastný svet- únik pred realitou...

                        

Ešte stále sa na nej pracuje, ale už sa to črtá..:)

                        

                        

                        

                        

Tu vznikajú všetky tie moje dámy, farebnôsty, a môj osobný fantazijný , farebný svet.. Tu nepociťujem tie tajomné šedivé chápadlá hmly tiahnuce sa uličkami, ani kvapky tancujúce na parapete... tu mi svieti slnko a hlava premýšľa nad tými všetkými farbami, ktoré ruka chŕli na papier...

                       

Tu vznikajú dámy... pestré, farebné, áno viem sú so zavretými očami, ale aj to má svoj dôvod... Vysvetlím...

Už ste sa niekedy zadívali na ľudí okolo seba? Keď prechádzate mestom a vidíte tých ľudí ťukajúcich do mobilov, tabletov, ľudí so slúchadlami sediacimi vo vlakoch, autobusoch... ja sa dívam okolo seba vždy, keď idem na poštu, do obchodu a mám pocit , že ľudia v dnešnej dobe zabudli snívať... naháňajú sa, komunikujú nie medzi sebou ale viac menej s technikou, deti sa nehrajú na detských ihriskách a uliciach, ale sedia v parku na lavičkách a surfujú internetom, alebo šialene behajú po parku a chytajú pokémonov...Títo ľudia ma prinútili zamyslieť sa.. kde je to naše detstvo? keď sme behali v lete po lúkach a plietli vence z púpav, keď sme sa ako deti hrávali na uliciach, stavali motokári a hrady z piesku , v zime sa chodili korčulovať, stavali snehuliakov.. mám pocit, že už pomaly aj snehuliaci vymreli... Preto zavreté oči dám.., na zamyslenie, poukazujúce na to, že netreba zabudnúť snívať, ani v dnešnej dobe, ani v dnešnom uponáhľanom a mnohokrát ťažkom svete.. Netreba všetko vidieť len čiernobielo....

                      

V poslednej dobe mám pocit, že viac premýšľam nad rôznymi vecami, súvislosťami čo sa dejú okolo... Občas si položím otázku, aké by to bolo, keby žijeme v inom storočí, v minulosti, keď nebol internet, ľudia sa tak neuháňali za peniazmi... pravdaže aj to malo svoje plusy a mínusy ako všetko, ale predsa len ... inak sa žilo.. Pamätám si ako mi na škole jeden chalan povedal, že ja som ako keby taká "starožitnosť".. :D Vraj by som mala žiť v inom storočí, že do tohto sveta moc nezapadám.. :) A viete čo? možno mal pravdu...Odjakživa som chcela žiť inak... nemám rada chladné biele steny a interiér ako z katalógu, nemám rada hranaté tvary a moderné doplnky.. páčia sa mi staré veci, dýchajúce históriou,.. veci ktoré majú čo to za sebou.. a preto ani naše bývanie nieje ako z dnešného storočia.. Zariaďujeme pomaličky, veci zháňame v starožitníctvach a blšákoch, ide to pomaly, ale je to môj svet, moje bývanie, môj priestor , kde môžem vypnúť a schovať sa pred dnešným svetom chŕliacim bezradnosť, boj o prežitie, choroby a paniku..

Pozývam Vás nakuknúť do môjho kráľovstva.. kde.. farby hrajú hlavnú rolu a aj rôzne maličkosti majú pre mňa obrovský význam...Kde keď vojdete zaplaví Vás vôňa čaju s medom, kde v noci plamienky sviečok tancujú... kde vitrážové lampy rozprestrú svoju farebnú suknicu po miestnostiach... kde podlaha dáva pri niektorých krokoch najavo, že už má svoje roky a prežila mnoho nožičiek cupotajúcich po nej...

Ako do prvej miestnosti Vás pozvem do našej obývačky....Naša obývačka - vo vianočnom šate..teraz trošku prerábame dielničku, tak sa mi nedalo sfotiť, lebo máme veci všade okolo...:). Tak pre predstavu aspoň takto s vianočným nádychom :).

                    

                    

                    

Toto je naše nočné kráľovstvo, kde mnoho krát po nociach zabalená v perine aj maľujem, keď sa mi nedá zaspať a hodiny utekajú strašne pomaly...:) Je už trošku vylepšené policami nad posteľou...aj luster sme vymenili za krásny starožitný 4 -ramenný, kryštálový...

                    

Tu sa pečú farebnôstky na hrnčekoch a varia sa rozprávky...:)

                    

Takéto hrnčeky v starej praskajúcej plynovej trúbe vznikajú ...:)

                    

 

                          

Tu je moja zbierka motýľov, ktoré mám zozbierané z výstav rôznych zoológov a z blšákov... podotýkam , že ani jedného som nezahubila ..

                     

No a toto sú moji dvaja pomocníci, Salem a Júlia, dohliadajúci na všetko , čo sa deje okolo..

                     

                     

                     

                     

A na záver.. tu je zopár mojich dielok vzniknutých v mojom kráľovstve... 

                     

                    

                    

                    

Niektoré fotky sú staršie, niektoré z tohtoročných Vianoc... veľa vecí sme už dotiahli, dali parapety na všetky okná... kovové stojany na kvety sme zohnali, police namontovali.....ale to Vás už prevediem na budúce.. Dnes už som sa rozpísala až , až... dnes som mala deň, keď som sa potrebovala vyrozprávať a podeliť sa s úvahami...

Prajem Vám krásny večer a zvyšok víkendu, aby ste ho mali aspoň taký pestrý ako ja..:)

 

Rubriky blogu

MmM0NDFiO