Jeseň mojimi očami..

19.09.2019

Jeseň mojimi očami..

Po dlhšej dobe som sa opäť dostala k pár riadkom..., no dobre povedzme, že ich je viac ako pár :). Čas plynie ako voda, neúprosne a plynulo, ani sme sa nenazdali a už nám jeseň klope na dvere. Zo stromov padajú krásne, farebné, rôznorodé listy, ktoré sú ako my ľudia. Kopa z nás každý rok odíde, ale kopa sa zrodí... Nič nieje večné. Pre niekoho je toto ročné obdobie obdobím smutným, melancholickým, kedy ešte aj počasie smoklí. Kedy keď pozriete ráno oknom a je hustá hmla, je to vonku až mystické, pre niekoho strašidelné až hrozivé. Áno aj ja poznám ľudí u ktorích toto obdobie vyvoláva zlé myšlienky, trpia depresiamia utápajú sa v tom, čo všetko zlé ich v živote stretlo. ..

Ja toto obdobie milujem. Nepripadá mi smutné a ponuré, ani depresívne, skôr tajomné, hrajúce farbami, rozprávkové a pre mňa ožíva počas tohto obdobia trošku iný svet. Ten pocit, keď ráno vstanete, vyjdete von a všade vôkol sa plazí a zahaľuje hustá hmla, v ktorej si pripadáte ako niekde v bažinách, kde žijú také tie rozprávkové bosorky.

Obdobie kedy sa pri večerných prechádzkach na vás škerí najviac svetielkujúcich strašiakov a bytostí, ktoré svojim blikajúcim svetielkom strážia skoro každú bránu, domov s deťmi, (myslím tekvicových strašiakov, nie haloweenskych). Obdobie, keď vonku šustí dážď a vy si pri tom zvuku predstavíte tie staré londýnske uličky, alebo si len tak sadnete ku krbu, uvaríte čaj, zoberiete do rúk dobrú knižku a ponoríte sa do úplne iného sveta. Zrazu je čas na snívanie, na spomienky z detstva, keď sme chodili ako deti s rodičmi do lesa a zbierali gaštany, huby. Keď sa v záhradách hrabalo lístie a ako deti sme sa do neho hádzali.

Bol to čas, kedy moje ruky dostali nový šat, taký ten krásne zelený so špinavým nádychom od orechov, ktoré som každý večer šúpala pred tv, (to mi ostalo dodnes, akurát teraz si už beriem servítku, aby sa ma v obchode a na pošte nezľakli, že sa mením na vodníka :D). Tá vôňa domova, ktorú tu cítim počas tohto obdobia z každej záhrady, keď pália suché konáre a listy zo záhrad. Na tú "vôňu" smrádek, som sa tešila každú jeseň, pretože za mojich školských čias, to bolo pre mňa ako uvítanie doma, keď som vystúpila z autobusu a odvšadiaľ som cítila to pálenie zeliny zo záhrad :). To som si vždy povedala:„ už som doma.” Toto všetko, všetky tieto pocity, spomienky, pre mňa predstavujú jeseň a preto sa na ňu teším po celý rok. Ak vás mátajú depresie a utápate sa v žiali, spomeňte si na tento môj článok a skúste sa na svet počas tohto obdobia pozerať mojimi očami, možno v ňom objavíte nepoznané. Skúste si obuť gumáky a prejsť sa do lesa, len tak, aj keď je mokro a blato... Zaspomínajte na detstvo, keď ste boli malé bezstarostné deti a behali ste z mláky do mláky, v mojom prípade hrali blatové vojny so susedmi :D...

Ako som už povedala, jeseň pre mňa odhaľuje iný svet. Množstvo inšpirácie, nápadov, tvorivých činností, námetov na obrazy. Pre mňa je to nevyčerpateľná studňa nápadov a inšpirácie, preto aj tento rok vznikla nová dáma s jesennou tematikou.

Milujem jeseň vkrádajúcu sa aj do príbytkov...Blikotajúce sviečky a svetielka, ktoré vidíte v domoch vonku zpoza okien. Praskajúci oheň v krbe a vôňu jabĺk z jablkovej štrúdle. Pre mňa to má proste svoje čaro a tak sa popri svojej vyťaženosti snažím aj ja trochu zútulniť náš domov a vdýchnuť do neho trošku tej jesennej atmosféry. 

Na to aby ste si to doma zútulnili nemusíte mať milióny, ani najnovšie trendy a dekorácie z obchodov. Stačí vyjsť von, prejsť sa po záhrade, v najbližšom lese, alebo háji a nájdete tam skoro všetko čo potrebujete :).

Vždy mi chodí hlavou, že ktovie ako toto obdobie zažíval náš dom v minulosti, so svojimi pôvodnými majiteľmi, pred mnohými rokmi, keď sa hrdo týčil v plnej kráse, obklopený obrovskou , krásnou záhradou a sadmi o ktoré sa starali záhradníci, bývajúci v záhradnom domčeku na kraji záhrady. Muselo to mať svoje čaro.

Možno si už všetci na vôkol mysleli, že v tomto dome už nikdy život nebude a čas si ho zoberie so sebou. Nemáme síce záhradníkov, ani sa nám nepodarilo odkúpiť celý pôvodný pozemok, lebo nie sme milionári a pán podnikateľ ho rozkúskoval na stavebné parcely a predal ich stavebnej firme, ale snažíme sa do domu vdýchnuť nový život, obnoviť jeho dávnu krásu, zachovať veci z čias jeho slávy, keď sa v dedinke týčil ako jediná vila v okolí. Áno je to beh na dlhú trať, na celý život, ale veríme, že naše deti v ňom prežijú krásne, rozprávkové, detstvo, budú si ho vážiť a starať sa o neho, keď my pominieme,s takým zapálením, ako sa snažíme my .

V neposlednom rade musím povedať, že deti síce zatiaľ nemáme, ale zverov máme viac než dosť :D. Od minulého roka pribudli do našej rodiny noví členovia. Napríklad dve najmladšie cicušky o ktoré sa nám postarala naša Julinka. Keď sme boli na nákupe, preliezla šachtou von zalaškovať si s miestnym kocúrom od susedov :D. Nestihli sme ju po presťahovaní vykastrovať, pretože peniaze boli potrebné na dôležitejšie veci, aby sme tu vôbec mohli bývať a dalo sa tu fungovať...

Naše najmladšie členky, trošku bojkotuje vrchný šéf Salem, ktorý si zatiaľ nevie moc zvyknúť na ten ruch a otravné malé stvorenia, ktoré všade behajú a robia bordel, takže on má najväčšiu radosť keď mu ráno otvorím dvere a on labzuje po vonku a asistuje mi pri fotení :).

Ďalším novým členom je fenka Bonnie- čierny labrador, ktorý sa k nám dostal neplánovane, keďže zatiaľ ešte nemáme ohradu..., ale tak uznajte na ulici sme ju nechať nemohli a do útulku sme ju tiež strčiť nechceli, keď máme obrovský dom so záhradou :). 

Túto fenočku prosím pekne vyhodil niekto pri ceste, v našej dedine na Slovensku z ktorej pochádzam, takže prevoz bol síce náročnejší, lebo som jej musela vybaviť pas, očkovanie, čip, ale stálo to za to. 

Je síce teraz u nás trošku veselšie, bolo aj zopár papúč rozhryzených, aj ponožiek roztrhaných, ale Darius sa aspoň naučil ponožky nehádzať na zem ale dať ich rovno do prádla :D , takže pes v dome má aj výchovný charakter ! Celkovo musíme udržiavať poriadok, lebo ak je na zemi, či stole niečo čo tam nepatrí, verte tomu, že to tam nezostane na dlho :D :D :D. Ďalší bonus je, že pes vás donúti chodiť viac do prírody, aj keď si myslíte, že nemáte na to čas, verte tomu čas je a nájdete si ho :D.

Začnete športovať, spoznávať nových ľudí, lebo pes - šteňa vás zoznámi skoro s každým koho stretnete :D. Proste pes má množstvo výhod, samozrejme v neposlednom rade, že stráži dom a záhradu ako oko v hlave.

Do nášho zvieracieho osadenstva pribudli aj členovia z ríše lesov a lúk z okolia, takže okrem dospelých srniek a zajacov o ktoré sa počas zimy a leta staráme pribudli ďalšie dve maličké srnky.

Pre tých, ktorí nevedia, nie nemáme ich v ohrade, ani nič podobné, staráme sa o ne tak, že v lete im dávame na viac miest v záhrade a za dom nádoby s vodou a v zime suché pečivo a zeleninu. Srnky našli u nás útočisko pred miestnymi poľovníkmi a tak sú tu ako doma. Každý deň ráno prídu na vodu, popásť sa, k večeru na bobuľky bazy, no a cez deň oddychujú v zákutiach kríkov za domom... Môžete ich tu stretnúť hocikedy počas dňa a musím povedať..má to svoje čaro a za život v meste by som to veru nikdy nemenila :).

Musíte uznať, v takomto prostredí je radosť tvoriť. Je to obrovské šťastie mať takýto domov v krásnej prírode, kde je kľud a líšky so srnkami tu dávajú dobrú noc .. Preto sa mi tvorí jedna radosť.

(Foto z procesu maľovania trička, pre jednu moju zákazníčku, úžasnú žienku, ktorá má skvelú dcérku a som rada, že im moja tvorba robí radosť :))

Čoskoro pridám na stránku už finálny výsledok, len sa musím dopracovať k nahodeniu fotiek z tohto týždňa do pc.

Túto jeseň som si pripravila zopár noviniek , ktoré postupne budem trúsiť z rukáva :). Jednou sú misky a šáločky s tematikou hríbiky, ďalej sú to rôzne vence, ikebany, no ešte mám aj zopár nápadov na ozdoby, ktoré sa neskôr budú dať využiť aj ako vianočné ozdoby, tak uvidíme , čo všetko stihnem.

Okrem iného, ako každý rok aj túto jeseň pracujem na mojom autorskom kalendári , do ktorého pribúdajú nové dámy. Jednou z nich je Dorotka - dáma, ktorá bude v roku 2020 predstavovať v kalendári mesiac november/listopad.

Obraz symbolizuje sviatok dušičiek, ich odchod, to, že zosnulý zostávajú stále v našich srdciach, pokoj v duši a očakávajúci príchod zimy. Snáď sa mi podarilo do neho dostať všetky tie emócie.

K tomuto obrazu ma inšpiroval môj nebohý kamarát zo školy, s ktorým som toho zažila veľa. Chodili sme spolu fotiť, na prechádzky, vždy vedel poradiť. Mohli sme sa porozprávať o hocičom a vždy mal pochopenie. Vedel ma rozosmiať, keď mi bolo v tých školských časoch ťažko, ale ako to už býva, stredná škola skončila a po škole sme nejako stratili kontakt. Pred dvomi týždňami som ho spomínala, že ktovie ako sa mu darí, či má ženu, deti, že ho musím na fb vyhľadať a napísať mu ako ide život, čo má nové a tak...Priznám sa odkladala som to až príliš dlho. Nebol čas, furt som riešila niečo iné, stále práca, robota na dome,..až som jedno ráno na fb objavila príspevok od spolužiačky z vysokej, kde bol článok o tragédii, búračke (mikrospánok), pri ktorej sa zabil mladý muž v mojom veku a tam bola jeho fotka. V tom momente som sa nezmohla na nič. Hlavou mi prebehlo toľko našich zážitkov, fotiek, študentský, bezstarostný život a to, že za celé tie roky som to odkľadala toľko, že už sa toho nedožil. Strašne ma to mrzelo a mrzí, že som si nenašla čas, chvíľku, 5 minút z celého dňa, aby som ho pozdravila a napísala ako sa mu darí, že som na naše priateľstvo nezabudla, že spomínam na tie časy, kopec srandy...

Napríklad aj na túto, keď sme v šialených kostýmoch boli na našej šupkárskej imatrikulácii :)... 

Poviem vám jednu vec. Nikdy neodkladajte to, čo môžete urobiť dnes na zajtra, lebo neviete čo vám osud prinesie do cesty. Žiadna práca, peniaze ani nič iné nieje dôležitejšie ako ľudský život. Ak ste pohnevaný s rodinou, priateľmi, pomerte sa, lebo neviete či zajtra budete mať k tomu príležitosť. Ak sa chcete niekomu ozvať, urobte tak a nájdite si čas na priateľov a na to, aby ste ich vypočuli keď im je najhoršie, lebo nikdy neviete v akej situácii sa ocitnete vy a kedy ich budete potrebovať zase vy, aby vás podržali v ťažkých chvíľach. Pre mňa veľké aj hrozivé poučenie do budúcna. Svoje emócie som musela pretaviť aspoň do nejakého obrázka, lebo ja som proste taká...Často sa vyjadrujem cez moju tvorbu, lebo to mi je najbližšie. Nechcela som aby obrázok pôsobil prehnane smutne a depresívne, chcela som s ním vyjadriť úctu, pokoru a to čo život a smrť prináša.

A tak sa s vami na teraz lúčim, trošku smutným záverom, ale aj to patrí k životu. Je len na nás ako ho berieme a čo si z takýchto situácií zoberieme. Žite svoj život tak, aby ste neskôr nemuseli ľutovať väčšinu svojich chýb a činov. Chybujte, ale ponaučte sa z toho. Nie vždy totiž dostaneme druhú šancu nápravy, preto sa život snažme žiť najlepšie ako vieme. Nieje to v ziskoch a naháňaní sa, je to o ľuďoch, vzťahoch a skutkoch.

Prajem vám pekný deň a užite si jeseň plnými dúškami. Každý deň je sa na čo tešiť a je pre čo žiť, len si ten dôvod musíte nájsť ! :)

Tatiana Martišová/TAF2handmade

Rubriky blogu

NGZkMmRiZG