Leto pomaly zatvára za sebou dvere a na príchod sa chystá jeseň, ktorá nám na ne čoskoro zaklope. Leto presvišťalo rýchlo, ako keby bežalo maratón... :). Čo už, prinieslo, nové zážitky, dovolenky, výlety a horúce dni, ktoré väčšina z vás strávila niekde pri vode, ( ja na záhrade :), toto leto som krásny deň pri vode bohužiaľ nezažila). U nás nebol čas, ale nesťažujem sa, my máme iné zážitky a to z budovania svojho domova.
Mne toto leto prinieslo veľa zážitkov s rodinou, objavenia ďalších rozsahov mojej manuálnej zručnosti, o ktorej som ani nevedela :D, no a samozrejme opäť nových zákazníkov, ktorí ma veľmi milo prekvapili, potešili a nakopli vpred. Tento týždeň sa snažím si prácu deliť tak, aby som si už naozaj aj trošku vydýchla a stíhala nielen pracovné povinnosti čo sa týka maľovania ale aj práce doma, keďže postupne sa sťahujeme a doťahujeme veci do podoby, aby sa v domčeku dalo bývať. Tento žurnálik bude také moje zhrnutie, posledných pár dní. Takže šup, šup hrnček s čajíkom do ruky, nohy pod deku a opäť vstúpne na návštevu do môjho sveta :).
Takže po poriadku. Minulý týždeň som si povedala, že toto pracovné tempo ma v poslednej dobe už naozaj vyčerpáva a nedá sa fungovať v takomto tempe nonstop. Ráno vstať, pobaliť veci, utekať na poštu, potom maľovať, podvečer zaviezť nejaké veci na dom, poliať, prísť domov, navariť a potom zase maľovať do tretej rána. Proste som si povedala, že dosť a musím trochu spomaliť tempo, pretože keď už som naozaj odrovnaná, niesú ani nápady, ani chuť tvoriť a keď sa musím nútiť, myslím, že to neprospieva mojej tvorbe. A tak tento týždeň sa snažím byť menej v strese a viac si užívať večerné chvíľky s priateľom, či už riešením nejakých vecí ohľadom dokončovania domu, alebo pri filmíku. Zistila som , že spoločné raňajky, v kľude bez práce, ma nakopnú omnoho viac, ako keď niečo popri práci do seba rýchlo nahádžem. Zistila som, že večera chutí lepšie keď večeriam okolo 8 a nie o polnoci, keď som už totálne odrovnaná a nemám silu ani žuť. No a začala som si viac vychutnávať varenie a pečenie. Tak a už sa dostávam k pointe :).
Tento týždeň som skúšala recept na citrónové sušienky , ktorý som našla na pintereste, pretože predsa večer bez čajíka a sušienok nieje pohodový večer. No a tak sa s vami podelím so spomínaným receptíkom:
Potrebujete:
120 g práškového cukru ( ja som dala aj 1 balíček vanilkového cukru a asi lyžicu práškového navyše)
250g klasického masla
240g hladkej múky
100 g polohrubej múky ( Ja som dala za hrsť navyše, lebo som mala cesto dosť lepkavé, vzhľadom na to, že som dala šťavu z veľkého citróna)
2 žĺtka
šťava z 1 citrónu
citronová kôra z dvoch citrónov
Cukor , maslo ( nakrájané na menšie kúsky), šťavu z citrónov , kôru a žĺtky vyšľaháme. Potom pridáme preosiate múky a vymiesime cesto. Pokiaľ sa cesto moc lepí a rozteká, treba ho dať do sáčku a na cca 15 - 20 minút do mrazáku, alebo ho dať na hodinku do chladničky. Následne cesto rozvalkáme, ( nie moc na tenko, pretože sušienky sú dosť krehké, krúbka sušienok by mala byť cca tak ako na linecké ) a vykrojíme si formičkou sušienky. Na plech dáme papier na pečenie, poukladáme sušienky a pečieme na 180°C cca 15 minút, ale každá trúba pečie inak, takže treba si to odsledovať. Keď sú sušienky do zlatista máme hotovo :). Sú vynikajúce ku čajíku. Dajú sa plniť citrónovým krémom, alebo lekvárom. Chutné sú aj s tvarohovým krémom ( jemný tvaroh, vymiešame s citrónovou šťavou , pridáme škoricu a vanilkový cukor podla chuti).
Po mojom kulinárskom pečení k dotváraniu večernej pohody, patrilo posledných pár dní aj zdobenie jesenných venčekov na objednávky, keďže príprava na jeseň je v plnom prúde. Veď povedzme si úprimne, kto nemá rád tie jesenné prechádzky lesom, šuchot farebného lístia, hrnček s čajíkom v ruke a jesenné dekorovanie :)?
Ja som toho názoru, že čo do svojej tvorby človek vloží, to jeho tvorba odráža a vyžaruje. Ja mám prírodu rada a tak sa snažím maximálne využiť prírodné zdroje našej staručkej záhrady :). Veď aj to zbieranie a sušenie prírodnín má niečo do seba.
Ako už viete, popri všetkom tom dekorovaní vencov, maľovaní objednávok a vymýšľaní noviniek som aj tento rok, celé leto pracovala na mojom autorskom kalendáry. Snažila som sa , aby bol opäť výnimočný, farebný a aby vás každý jeden obrázok vtiahol do sveta snívania a fantázie. Aby každá dáma rozprávala svoj príbeh a aby bol pre vás každý mesiac niečím výnimočný, pretože život je trápenie, boj, ale aj radosť a každý deň máme dôvod sa aspoň na niečo tešiť :). A tak, takto oficiálne vám predstavujem poslednú, dvanástu dámu v mojom kalendári, ktorá sa na vás bude usmievať v decembri 2019.
Teraz vám trochu priblížim jej príbeh.
Vločka tíško padá z neba, všade vládne kľud a neha.
Zimný príbeh krajiny, žijú všetky dediny.
Tam v diaľke, v ústraní, stojí anjel na stráni.
Stojí na tej bielej stráni, robí dozor, ľudí chráni.
Môžte ho zahliadnuť v štedrý deň, v hodine večere,
keď zo svojich dlaní posiela do každej rodiny srdiečko nádeje.
Vianočné sviatky, sviatky pokoja, radosti,
kedy v každej rodine má miesto pri stole, cudzí i pocestný.
Obdobie, kedy sa plnia nielen detské sny,
obdobie keď krajinou sa rozliehajú zvončeky a koledy.
Keď rozprávky a čaro Vianoc ožíva v každom dome
a ľudia sa konečne zastavia v tom každodennom zhone...
Vtedy ho môžte zahliadnuť v odleskoch bielej periny,
na lúkach a kopcoch každej dediny a krajiny.
Tam v diaľke po kopcoch pomedzi vločky v tanečnom kroku skacká,
zimný anjel, ktorý všetkým praje, nech v ich domovoch panuje šťastie, zdravie a láska.
Dúfam, že vám môj kalendár vyčarí úsmev na tvári a pri pohľade na moje dámy sa vám ich príbehy zjavia pred očami :).
Ešte sa musím pochváliť , aký narodeninový darček som dostala od môjho brata Jakuba a jeho priateľky Maťky. Začiatkom týždňa mi zazvonil poštár, že má pre mňa balíček a tak som celá natešená bežala tých 6 poschodí dolu schodmi, lebo mne často balíčky a pošta nechodia. Lepšie povedané skoro vôbec , lebo mi nemá kto okrem mojej rodiny a najlepšej kamarátky Zuzky písať. Takže som netušila, čo to môže byť. No aké bolo moje prekvapenie, keď som ten malý, milý balíček rozbalila. Boli tam moje vysnívané grafické fixy, ktoré používa aj môj brat. Vlastne som ich najprv videla u neho a straaaaašne sa mi zaľúbili. Úplne perfektne sa s nimi robí. Skúšala som ich, keď som bola na Sk a veľmi som si ich obľúbila v kombinácii s akvarelom. No a tak som sa ich dočkala a moc ma to potešilo, že si na mňa takto spomenuli.
No uznajte najskvelejší darček aký som mohla dostať :).
Samozrejme som ich musela už aj odskúšať..Ako už viete, u mňa sa najlepšie tvorí a skúša v noci, keď sa mi nedá spať , takže toto je výsledok (zatiaľ ešte nedokončený) :).
Ešte vám na záver poodhalím opäť niečo z nášho budovania domova. Konečne sa mi podrailo domaľovať lampu s lúčnymi kvetmi, ktorá bude svietiť počas večerov na nočnom stolíku hosťom a našim rodinkám, keď k nám prídu na pár dní na návštevu :). Verím, že zútulní pobyt u nás a každý sa u nás bude cítiť dobre . Zatiaľ prikladám foto takto cvaknuté v záhrade, neskôr pridám foto lampy už na svojom mieste.
Myslím , že na dnes bolo písania dosť a ja si idem urobiť čajík a dať si k nemu tú voňavú citrónovú sušienku :). Lúčim sa s vami ja a moji dvaja asistenti, ktorí už na dnes majú tiež toho dosť ..:)
