Pekný, horúci, dník prajem.
Opäť ma trošku chytilo, po namáhavom víkende, písanie a básnické črevo. Tak tu hľa, zopár riadkov z neho.
Ako to už u mňa býva, moja hlava stále sníva. Zo snov tkané príbehy, rodiace sa dámy, čo snívajú so zavretými očami, svoje sny na ďalekej stráni. Obrazy vypovedajú častokrát zo života veľa,... čo v živote chce človek dosiahnuť, čo som ja dosiahla a čo som dosiahnuť chcela. Rozprávajú príbehy o ľuďoch okolo, o myšlienkach, o zážitkoch z ciest, zo života, radosti a smútku z neho celkovo. Každý z vás pri pohľade na nejaký obraz v ňom vidí niečo iné. Niekto v ňom vidí radosť zo života, niekto pozitívny prístup, alebo niečo snivé a fantazijné. Ja si myslím, že obrazy sú pre mňa zrkadlom života. Ceruzka, papier a farby to je proste umelcova istota.
Nebolo to tak dávno , čo smútok ovládol blízkych, rodinu, no aj takéto veci sa dejú a všetko má svoju príčinu. Za tieto dva roky odišla nejedna duša skvelá, atmosféra smutná a ľudí trúchliacich okolo veľa. No aj takéto veci a udalosti život prináša a je len na nás ako to bremeno kto unáša. Ja maľujem to, čo v danú chvíľu cítim, samozrejme nie do každého smútiaceho človeka sa úplne vcítim. Môj smútok vyjadriť farbami som chcela, no nie aby ľuďom nálada a optimizmus zo života potemnela. Preto sa zrodil malý anjelik, zvierajúci v ručičke lampášik. Anjelik skromný, milý zároveň, čo hladí dušu a uľaví aspoň trochu bolesti z nej.
Teraz trošku k pozitívnejšej téme, čo sa za posledné dni udialo a čo sa momentálne deje.
Teplo a horúčavy zmáhajú posledné týždne rôzne kraje. Teplo také, že nejeden z nás cez deň aj v noci taje. Priznám sa, zopár riadkov z tohto blogu som začala písať pred včerom v noci, nedalo sa mi spať a v tejto našej saune, v byte na najvyššom poschodí, sú veru teraz ťažké noci. Po prebdenej noci ešte na dom som musela, robiť dozor majstrom, aj keď som bola hotová. A tak či som chcela, či nie, ráno o siedmej začalo moje trápenie. Po ani hodinovom spánku, sadnúť do auta a odšoférovať tú diaľku. Keďže skúseností s malým množstvom spánku mám veľa, únava ma nezmohla a do cieľa som dorazila celá .
Čo vám poviem, minulý týždeň bol náročný a ešte takých bude, keď pendlujem na aute hore - dole a popri tom si robím svoju prácu a maľujem svoje.
Cez týždeň sa konečne moja nová dielnička v našom domčeku dokončila.
Radosť z nej veľká a práca v nej skvelá. Ešte nieje tip top hotová, no sedieť a maľovať za stolom už sa dá. Samozrejme nábytok bude inak a pribudne tam ešte nejeden regál, stôl taburet, stojan a skriňa.
Už tu vznikla nová dáma, ktorá vám tiež svoj príbeh porozpráva.
V krajine , kde tancujúca vločka padá z neba.
V krajine, kde ľadová srieň pokrýva stromom telá.
Tam na kopci, v tichu, pri šume padajúcich vločiek kráča,
Dáma, ktorá inšpiráciu do svojich diel zo života ľudí vnáša.
Pri stromčeku, spod kývajúcich halúz domček stojí.
S teplom vo vnútri a rozvoniavajúcimi koláčikmi proti zime, za oknom, v plnej zbroji.
Z popod dverí vonia škorica a horúca káva.
Za oknom, z vnútra, atmosféru domova blikajúca sviečka dáva.
Tam , kde pani Zima ľadovú, dobrú noc šepká.
Tam, kde pod snehom, v ľadovom objatí, je zmrznutá nejedna cesta,
kde kopce pokrýva snehovo biela perina a po kopcoch kráča dáma, milujúca zimu, jediná.
Tam je tá zimná krajina , kde vločky padajú tíško z neba a za oknami domov, vládne kľud, pohoda, láska a neha.
Cez víkend sa pracovalo ešte na jednej dáme, čo predstavuje jesenné variácie a taje.
Dámu s ohnivými vlasmi, listami vo vlasoch, dámu obklopujúcu jesene krásy a spoločnosť robiaci, čierny havran Ghoss .
Táto dáma, ešte nie je úplne celá, dokončená, no prezradím, že bude vládnuť v jesennom mesiaci kalendára a snáď vám potom nejeden krajší deň, z tých upršaných, jak sa povie po česky, zdělá :).
Na dnes toľko z môjho spisovateľsko- básnického čreva, prajem vám krásny začiatok týždňa a chuti do práce veľa