Počas letných práznin nastanú dni, keď človek chce na chvíľku vypnúť, nič nerobiť. Ráno vstať, vyjsť na balkón , či záhradu s teplou kávou, alebo čajom, (ja kávu nepijem , takže u mňa je to tá druhá verzia :) a vychutnať si raňajky. Deň začať bez výčitiek a príkazov čo musíme urobiť, stihnúť, vybaviť..., užívať si horúce dni pri vode so svojou polovičkou s kockami ľadu v pohári s kokteilom... Áno, krásna predstava ...
Pred mesiacom so si naplánovala, že aj ja si spravím už takúto krásnu dovolenku, pretože aj mne už sili občas dochádzajú. Viem je to neuveriteľné, ale bohužiaľ aj ja som občas vyčerpaná a potrebujem načerpať sili. Vzhľadom na to, že renovujeme náš domček, na nejaké výstrelky typu dovolenka pri mori som ani nepomyslela. Namiesto toho som sa uskromnila s dovolenkou na Slovensku u mojich rodičov. Rozhodla som sa že pôjdem s ocinom, autom, keď bol u nás v Čechách a že domov sa vrátim vlakom. Pri balení kufra a pchaní ceruziek, farieb, štetcov a skicárov som si ešte naivne myslela, že tentoraz pracovať na objednávkach u rodičov naozaj, ale naozaj nebudem a veci si beriem len tak pre radosť z dlhej chvíľky, niečo si načmárať. Pravda však bola úplne iná...
Na Slovensko som dorazila až večer, vzhľadom na úžasnú dialnicu D1. Vytrasená ako makovica po vetre a s miernou bolesťou hlavy, pretože v Čechách myslia na prevenciu pred mikrospánkom. Samozrejme bezpečnosť na prvom mieste! Asi preto je tá D1 taká úžasná. Po prebudení na druhý deň ma už čakali správičky s otázkami typu : " Dobrý deň, tak ako ste na tom s mojím obrazom?". Dobrý deň, stíhate môj obraz ? Pýtam sa, lebo termín sa už blíži ( termín za dva - tri týždne)". Smozrejme všetkým som poodpisovala, objasnila som situáciu, že všetko stíham a netrvalo dlho a už som maľovala objednávky, aj keď termíny boli ešte ďaleko a času dosť, pretože som chcela mať aspoň jeden deň od správ pokoj. Popri tom som ešte riešila daňový úrad a účtovníčku, pretože som musela podať nulové daňové priznanie aj na Slovensku, keďže žijem v zahraničí a mám trvalé bydlisko stále na SK. Takže na rána v kľude s vyloženými nohami som rýchlo zabudla. Vzhľadom na to, že práce na dome stále pokračujú, moja polovička zostala doma, pretože predsa musel niekto byť aj pri majstroch, takže plány s vodou tiež padli. Navyše sa po mojom príchode na SK dosť ochladilo a takmer každý deň boli búrky, takže padla nielen voda ale aj myšlienka a cieľ, že sa trochu opálim. Nič to opálim sa na záhrade, pri robote, u nás na dome.
Môj večer počas dovolenky vyzeral tak, že som samozrejme maľovala. Áno počas večerov som si našla trochu času, si len tak pomaľovať. Len tak, bez výčitiek, len to, čo ma v tej chvíli napadlo. Dokončila som rozrobenú ryšavku.
No a vznikli aj nové obrázky s tematikou zaľúbencov. Často sa ma pýtate, kde beriem inšpiráciu a nápady a ja Vám teraz tú otázku zodpoviem: Jednoducho z daného okamžiku, pocitov, okolia, udalostí , čo sa okolo mňa dejú. Tak vznikla aj táto zaľúbená dvojica. Z okamžiku "dovolenky" bez partnera, z pocitov, že chýba, z toho, že som po tak dlhej dobe bola toľko dní bez neho...
Aj obrázok Parťáčky - matka s dcérkou vznikli z istých pocitov danej chvíle, pretože moje chvíle s mojou maminou sú mi vzácne. Mám ju hrozne rada a sme proste parťáčky. Máme skvelý vzťah a vždy sa na ňu moc teším a vážim a užívam si každú chvíľku s ňou.
Aby ste si nemysleli, že som celé dni sedela len nad maľovaním a balením balíčkov, alebo papiermi s daňami, chodili sme s maminou aj športovať -bicyklovať.
Väčšinou po večeroch, takže sme zažili aj krásne západy slnka nad našou dedinkou. Samozrejme mi to nedalo a všade som so sebou vláčila môj foťák, takže tu je zopár foto z našej cyklotrasy :).
Čo Vám poviem, dovolenka náročná, pracovná ale aj radostná, lebo som ju trávila v kruhu svojich najbližších a čas s nimi je na nezaplatenie. Stretla som sa aj s mojou najlepšou kamarázkou Zuzkou, ktorá tiež priletela z Anglicka na pár dní domov, užiť si chvíle s rodinou. Bola som veľmi rada, že nám to konečne vyšlo tak, že sme sa stretli :). Prekvapila ma a obdarila krásnymi vecičkami, ktoré mi urobili ohromnú radosť.
Aj ja som mala pre ňu nachystaný balíček a keďže ju oslovil jeden môj obrázok, namaľovala som osobný obrázok aj pre ňu :).
Záver dovolenky som zavŕšila akciou - Obecných slávností v našej dedinke Mojzesovo. Program bol bohatý, vystupovali tam rôzne kapely ( Dominika Mirgová, Kortina, Mafia Corner, súbor z Bieloruska, Chorvátska i z vedľajšej dedinky Komjatice.
Zábava mala grády. Bavili sa staršie aj mladšie ročníky a atmosféra by bola dokonalá, keby mám pri sebe aj svoju polovičku :). No keďže som tam Dariusa nemala spoločnosť mi robila moja rodina a môj bráško Jakub s priateľkou Martinkou.
Nuž toto bol posledný deň mojej pracovnej dovolenky. Po tejto akcii sme prišli domo, ( môjho rodného domova ) o polnoci. Po príchode som sa ešte musela pobaliť a po 4 hodinách spánku vstávať na vlak domov. To vám poviem, že to som ešte netušila aký zážitok bude tá vyše 7 hodinová cesta vlakom ... Nastúpila som na vlak ráno v Nz smerujúci do Čiech. Ocino mi vyložil kufre do vlaku, ja som našla miestenku, sadla do kupéčka a ešte s nadšením som si vydýchla, že ako dobre sa všetko zvládlo. Opak bol pravdou. Kupéčko sa v Bratislave kompletne zaplnilo. Mojich prísediacich tvorila jedna pani cestujúca do Ústí ako ja a štvorica chalanov ( čechov), cestujúcich do Dečína. Nastal prvý problém - málo úložného priestoru na kufre v kupéčku. Po štvrť hodine šachovania s vakmi, taškami a kuframi sme sa tam všetci nejako poskladali, samozrejme na 5 hviezdičkové sedenie a priestor pre pohodlné cestovanie sme mohli rovno zabudnúť. Boli sme tam načganý ako sardinky, všetci v nejakej vyskladanej polohe medzi tou batožinou. Prvá pol hodinka sa ešte dala zvládnuť, po prvých dvoch hodinách nám už tŕpli všetky končatiny. Klíma fungovala akože tak, že ovievaním cestovným lístkom si spôsobíte teplotný šok - viac chladenia ako vychádzalo z klímy. Po chvíľke nastal Ďalší problém, tentoraz s miestenkami, pretože do vlaku nastúpilo kopec ľudí s neexistujúcimi číslami miest vo vlaku. Tento problém sa nakoniec vykryštalizoval tak, že všade vládol chaos, ľudia nadávali, pchali sa v uličke, domáhali sa svojich miest a vo vlaku vládla nervozita a panika. Zistilo sa, že vozne boli v Maďarsku vymenené, preto čísla niektorých miestenok neexistovali a tak pani s číslom miesta 89 mala mať číslo 119 na ktorom sedela pani s číslom 119. Toto spôsobilo hádky skoro v každom kupéčku, kto má na to miesto nárok. Popri tom sa zistilo, že vlaková súprava je radená opačne, hajzlíky nefungujú a dvere do vagónu sú zaseknuté, takže sa dá nastupovať a vystupovať len z jednej strany. Situácia sa vyhrotila nástupom jednej pani s kufrom (češky), ktorá hneď po nastúpení, nezvládla situáciu pohodlného, nadštandardného, cestovania českých dráh a skoro sa tam nervovo zrútila v amoku. Hneď po vstupe sa rozrevala a začala nadávať, že prečo to tie kur... nevyhlásili, že vozne nesedia, že sú to iné vozne ako mali byť a že súprava je radená opačne... A tak s plačom, s kufrom za sebou a odhodlaním objasniť tento fakt čo sú vlastne české dráhy zač, všetkým cestujúcim, začala prechádzať vagónmi dopredu a na plné hrdlo vykrikovať, že české dráhy sú kur..., že sú to kur..., zasraté vyje..... a tak aj tí čo už nevedeli či majú plakať alebo sa smiať dostali záchvat smiechu, čo pani ešte viac naštartovalo. Po 5 hodinách sa ozvala vo vlaku zvučka s oznamom: "milí cestujúci, náš vlak z technických dôvodov momentálne mešká 20 minút", čo bol vzhľadom na okolnosti a situáciu vo vlaku nepredstaviteľný čas pre cestujúcich :D... Po vyše 7 hodinách som konečne dorazila do ciela!!! Chalani mi pomohli zložiť kufre a ja som sa konečne vytackala z vlaku, dolámná, zo stŕpnutými nohami, spotená ako keby som práve odbehla maratón, ale šťastná, že už mám tú cestu za sebou. Na stanici ma už čakal Darius, ktorý mi pomohol s kuframi. Ešte sme museli vyjsť tých 6 poschodí bez výťahu s mojou 100 kilovou batožinou do bytu a potom zaslúžená sprcha a postel... Priznám sa, padla som ako závora a zaspala ani neviem ako. Naozaj zaslúžená dovolenka :D...
Na budúce už jednoznačne idem autom a asi bez farbičiek a farieb, aby som zase nepracovala a naozaj si oddýchla, čo je umňa zatiaľ ešte stále nedosiahnuteľný cieľ...
A ozaj tu je ešte jeden obrázok, ktorý mi namaľoval a daroval môj bráško.. Chcela som aby nám namaľoval nejaký vtipný obrázok mňa a Dariusa, tak zobraz fixy a za 5 minút vykúzlil obrázok nás dvoch :D.. Nezabudol ani na našich mačacích asistentov.
Nateraz sa s vami lúčim milí moji a idem ako inak... opäť pracovať :).