Keď noc je dlhá a myšlienky sa hrnú von..

12.06.2018

Keď noc je dlhá a myšlienky sa hrnú von..

   Ležím v posteli a na parapetu dopadajú tancujúce kvapky dažďa.... Konečne! To hrozné sucho, dáva každý deň zabrať nielen rastlinám ale aj nám. Teraz len tak ležím a premýšľam. V noci sa premýšľa najlepšie :). O plánoch, budúcnosti, snoch, o nových nápadoch. Asi preto radšej tvorím v noci, lebo v noci nápady akosi prilietajú samé. Ja som tak povediac, workoholik :D. Neviem vypnúť ani v noci, ani cez deň. Ráno, hneď ako rozlepím oči už premýšľam do čoho sa pustiť, čo spraviť najskôr, ako stihnem čo najviac, čo musím zabaliť, poslať, čo všetko za týždeň namaľovať. V noci, keď idem spať vtedy ma zase kope múza a nie a nie prestať a tak skicár na stolíku pri posteli dostáva skoro každý večer svoju chvíľku. Rodia sa nové dámy, ilustrácie, nové projekty. Občas si pripadám, že v hlave mám kopu malých kolečiek, ktoré neustále pracujú a krútia sa a krútia..(určite viete aké kolečká, také tie ozubené, ako v hodinovom strojčeku:)). Neviem ako vy, ale ja si fakt pripadám, že pracujem nonstop a zistila som, že už ani neviem vypnúť. To je asi tým, že svoju prácu naozaj milujem a milujú ju aj moji mačací asistenti. V podstate so mnou vstávajú a v noci ponocujú :)..

Asistujú mi pri spisovaní objednávok..

Pri maľovaní..

Pri paspartovaní.

Aj pri balení :).

Sú ako môj tieň, ale bez nich by to už nešlo :). Deň je s nimi je krajší.

   Posledné týždne ponocovania pracujem na jednom špeciálnom projekte, ktorý som si pre vás vymyslela. Nieje to otázka jedného dňa, preto proces trvá dlhšie, ale verím, že o to väčšia radosť z neho bude. Chystám pre vás omaľovánku, ale nie tak hocijakú.  Špeciálnu , viacúčelovú, (prosto bude mať aj iné využitie,detaily sa dozviete keď bude hotová ). Nechcem moc prezrádzať, ale nebude to taká tá klasika. Dúfam, že sa mi ju do polovice leta podarí dokončiť. Tu je malá ukážka z procesu :)

 

   Ale aby ste si nemysleli , že som stroj, áno občas na chvíľku vypnúť musím a viem, a to na našej záhrade, na našom domčeku. Utorok a štvrtok večer zalievame našu záhradku ( zatiaľ je tam len pár kvietkov, a nejaká tá zeleninka, keďže sa robia stále práce na pozemku, ale aj tých pár farieb vám proste vyčarí úsmev ) :).

Stále je tam práce ako na kostole a ešte aj bude, ale proste to čo sme doteraz dokázali, je aj pre mňa nepochopiteľné. Pred rokom to bol jeden prales za ktorým sa skrýval dom. Neverila som , že za rok prejde toľkými zmenami a dostaneme ho do takého štádia v akom momentálne je. Tráva okolo domu bola taká vysoká, že vás nebolo ani vidieť, keď ste si presekávali cestičku ku domu. Teraz sa snažíme obnoviť ducha toho krásneho miesta a vdýchnuť domu a záhrade novú dušu, život, dávno zabudnutý, krásu, ktorá zapadla prachom a zničila sa rokmi chátrania. Dnes to už vyzerá inak. Záhrada pomaličky ožíva, vracia sa do nej život, dom sa prebúdza z niekoľkoročného spánku a dostáva nový šat v podobe stien, farieb, okien.

Fotografia, keď sme do domu vstúpili prvý krát..

 

A takto vyzerá dnes, po výmene okna, oprave stien a mojom maľovaní :).

   Niektorí vravia, že náš dom vyzerá strašidelne. Áno možno z vonku tak pôsobí, ale je to jedno čarovné miesto a keď vkročíte dnu, dýchne na vás tou svojou tajomnosťou, máte taký zvláštny pocit, ale nie negatívny, práve naopak vyžaruje z neho strašne pozitívna energia. Akoby sa vám chcel odvďačiť za to, že ste ho nezavrhli, že ho chcete zachrániť.. Milujem víkendy na dome, keď si ráno sadnem von na lavičku, ktorú mi vyrobil môj brat zo starých políc z domu, dám si raňajky a všade okolo počuť spev vtákov,všade lietajú obrovské motýle a keď pofukuje, cítim levandulovú vôňu z kvitnúcej levandule ktorá obklopuje lavičku.

Milujem pracovné pauzičky , keď podvečer sedím vonku na záhrade a tvorím..

Kde vznikajú nové stvorenia z môjho sveta a príbehy o nich. Ako napríklad aj tento šaško Doriáško a jeho príbeh...

Všade vôkol balón lieta, všade hýria farby leta. Medzi nimi šaško skacká, žiari z neho radosť, láska. Vôkol neho bublinky,.. sníva svoj sen malinký. O šťastných dňoch, hudbe vánku, o usmiatych ľudoch nielen v spánku ... O domčekoch na lúke, vznášajúcich v škrupinke... .

  

Milujem západy slnka za domom, ktoré sú čarovné..

  Večerné grilovačky s mojou polovičkou, keď cvrlikajú cikády, cvrčky a všade okolo je božské ticho a kľud.

   Tu si viem oddýchnuť a naozaj sa dobiť. Aj keď celý víkend pracujeme na dome, (kopeme, maľujeme, renovujeme okná... a pod), oddýchnem si tam, pretože to miesto mi dodáva energiu.

Toľko zhrnutie mojich posledných pár dní a myšlienok, ktoré mi prúdia v hlave túto noc :). A teraz už idem naozaj spať!

Na budúce, keď opäť nebudem môcť spať, vyrozprávam vám zase niečo nové :)...

 

 

Rubriky blogu

ODk5ZW