Zopár spletitých riadkov z posledných dní, o inšpirácii a o tom čo sa unás deje

22.09.2020

Zopár spletitých riadkov z posledných dní, o inšpirácii a o tom čo sa unás deje

Síce už vonku dedinu zahalila tma , dni sa skracujú a leto za sebou o chvíľku zabuchne dvere, idem sa s vami podeliť o pár riadkov z posledných dní a o to , čo sa u nás v domčeku deje :).

Málokedy mám čas a chuť na písanie a už vôbec nie na vety v básnickom čreve, ale občas to príde samo a ja mám vtedy pocit, že vypísať sa do blogu a zverejniť pár myšlienok je to pravé, nenútené. 

Tak teda zalejte čaj a ak máte chuť poďte si prečítať riadkov pár. 

Posledné dni sa počasie mení, dni sú teplé a noc sa vo večerných hodinách razom na chlad zmení. Stromy už opäť pomaličky zhadzujú listy, akoby češi povedali "mění se na barevnú paletu z lístí ".

Pre mňa je toto obdobie ako už viete, najinšpirujúcejšie obdobie v roku, pretože popri objednávkach maľujem kalendár, s ktorým som jednou nohou už v novom roku.

Vždy to je takmer celoročný proces a v mojej dielni, kde na ňom pracujem spolu s objednávkami je občas naozaj nonsens.

Všade sa váľajú ceruzky, perá, štetce, papiere a diáre kde sú vaše mená.

Posledné dni sa činím celkom veľa, nálada je dobrá a preto aj práca a radosť z nej skvelá.

Nápady skáču na papier samé, občas zo mňa vypadne aj niečo nečakané.

No musím sa priznať, môj workoholizmus nemá moc pochopenie a telo si občas vyžiada spomalenie.

Preto víkendy venujem voľným chvíľam, výletmi po okolí, nášmu domovu, alebo si po večeroch len tak pod dekou v posteli, s horúcim čajom na stolíku,  s knihou v ruke snívam. 

Miľujem tie príbehy, ktoré sa z čiernobielych stránok papiera vynárajú, razom v mojej hlave nápady na ďalšie obrazy vytvárajú.  

Často sa zamýšľam nad rôznymi úvahami, ....ako čas plynie, všetko sa mení a telka, či internet mládeži, postoj a hodnoty mení.

Deti by mali opäť začať čítať knihy, lebo to, čo spravia knihy s fantáziou, sú naozaj občas divy.

Všimla som si, že ľudia nemajú záujem  a zabudli snívať, zabudli sa nie displejmi,  ale očami na svet dívať.

Nos ponorený do obrazovky mobilu, v ušiach káble a pomaly si nepoznajú už ani vlastnú rodinu.

Kde sú tie časy, keď rodičia deťom čítali pred spaním knižky, keď im rozprávali príbehy o drakoch a čarovných lesoch s bytosťami, kde dobrú noc dávali nielen líšky.

Preto ja občas pred internetom zatváram dvere a vychutnávam si len tak, s knihou v ruke, príbehy predstavami vytvorené.

Ďalšou mojou vášňou sa stali potulky lesom, kde mi do oka nejeden pírodný kúsok  ako využitie v mojej tvorbe blesol.

Tento rok sme sa cez víkend aj na huby spolu  s našou Bonnie vybrali, chytili sme síce búrku, no huby nás v tom rozprávkovom lese z každej strany vítali. 

Machová perina zem všade vôkol pokrývala, kde tu sa z nej rozprávková muchotrávka vyklubala. 

To ma inšpirovalo aj v mojej tvorbe, na základe čoho sa muchotrávky zrodili v maľovanej, hrnčekovej forme.

Vonku už na nás dýcha z každej strany čaro jesene, šum  farebného lístia vo vetre aj šípkami lemujúce aleje.

Ako dni chladnú a svetla večer nieje veľa, atmosféra v dome taktiež trošku za posledný týždeň potemnela.

Víkend som trávila upratovaním i dekorovaním domu, tentoraz bez maľovania a zbytočného, stresujúceho zhonu.

Obývačku žltou farbou slnečnica zaplavila.

Jedáleň zase rozprávková ikebana s keramickou muchotrávkou, dozdobenou šípkami rozžiarila. 

Predsa len netreba toho urobiť veľa, stačí len trošku fantázie, prírody a atmosféra v dome je opäť skvelá :).

Rubriky blogu

YWY3Mj